Sunny ´ s osobná stránka

Niečo ju nemotorne koplo do brucha a Lily skoro ovracala celý koberec.Strašne jej treštalo v hlave a bolelo ju brucho.Mala pocit, že má horúčku.Celý svet sa divo točil a ona sa neodvažovala otvoriť oči.

„Alice...Prosím...Je mi zle...“šepla a schúlila sa do klbka aby ju prestalo bolieť brucho.Rukami si obkrútila hlavu.Akoby to mohlo pomôcť...

„Lily poď...Ja to už nevidržím...“počula rovnako tichí Alicin hlások tesne pri nej.

„Ísť?Ísť?Alice, ledva žijem a ty chceš aby som sa štverala niekam na Everest?Daj mi PROSÍM pokoj“povedala zmučene so zatvorenými očami.

„Lily prosím...“

Lily zavzdichala.

„Koľko je hodín?“spýtala sa nádejne a dúfala, že ešte stihne zaspať.

„Nevidím si na hodinky...“

„Veď ich máš na ruke!“šepla o niečo hlasnejšie a neveriacky.

„Veď práve...“

„Kam chceš ísť?“spýtala sa odovzdane.

„Na záchod.“

„Ach jaj...Pomôž mi vstať, ty si na tom lepšie.“

Lily pocítila, ako ju Alice chitila za ramená a nemotorne sa na ňu zavážila.Lily, ktorej sa podarilo pokľaknúť, sa znovu zrútila do sedu.A znova ju začala bolieť hlava...

Potom sa jej kamatátka spametala a Lily zdvihla.Chitila ju za obe ruky a vo vláčiku vyklopytali z klubovňe.Lily mala stále zavreté oči a keby nebolo Alice, ktorá ju ako tak podopierala, zrútila by sa na zem v bolestiach žalúdka.

Bolo chladno a topánky im hlučne plieskali o kamenné dlaždice.Podlaha pod Lilyními nohami sa točila ako roztočená káča.

„Kde sme?“spýtala sa Lily, keď Lokomotíva zastala.Lokomoríva-Alice zastala a zafučala.

„Zisťujem.Počkaj chvíľu.Skontrolujem terén.“zachrčala Alice a pustila Lily.Tá sa v sekunde ocitla na chbte.Svet okolo nej, ktorý bol doteraz ako-tak vodorovný, prudko zmenil polohu na zvislých 90 stupňou.Lily zvresla a už videla ako padá, ako sa šúcha hlavou nadol po dlážke stále nižšie a nižšie, a čaká že do niečoho narazí...

„Čo jačíš?“zajačala Alice, ktorá sa v sekunde ocitla pri nej. „A prečo neotvoríš oči?“chrčala.

„A prečo ty jačíš?“zaziapala Lily, až ju škrablo v hrdle.Na to otvorila oči.Svet sa teraz otáčal v spomalenom mlynskom kole. „A ako dokážeš stáť?“zachrochtala ohromene.

„Ježiši!Snáď niesi chromá!Pokrč nohy, Lil!Musíme ísť pod Krídlo, keď to nezvládneš!Poppy ti možno dá elektrický vozíček a budeš môcť brázdiťškolu bez toho, aby si dostala svalovicu!“Alicin najprv histerický škrekot sa postupne menil na naradované výkriky, rozliehajúce sa po schodisku ako alarm.Postupne sa budili portréty a škriekali nezmysli ako napríklad:

„Hitler, Hitler útočí!!!!“

„Tretia svetová!!!!Hilfeeee!!!!Tretia svetováá!Pomóóóc!Hilfeee!!!!“

Alice pri výkrikoch zajačala niečo ešte nezmyselnejšie a Lily z toho prišlo ešte viac zle.Bruneta si nasadila kapucu a postavila Lily na nohy.Pri tom zafučala :

„Vozíček nebude, smola Lil.....Nasaď si kapucu!“

„Prečo?“ spýtala sa Lily keď preplietala nohami, zatiaľ čo Alice ju nútila sa zakrádať.

„Lebo ti nohy fungujú...Ale mohli by aj lepšie, to priznávam.“Alice ju strčila za brnenie a sama sa k nej vopchala.

„Nemyslela som nohy...Prečo kapucu?“šepkala Lily aj keď za brnením robili taký rachoť aký býva na rockových koncertoch.

Alice sa viditeľne rozklepala, oprela sa o brnenie ktorému zletela prilba z pliec a rozletela sa na dlážke (TRESK!!!).Nepochybne Alicinou vinou.

Naklonila sa k Lily a brnenie znova zarachitilo a obnovilo výkriky stredovekých portrétov.

„Hitler útočí!“ zaskučala ako zviera zahnané do kúta. „A zabíja všetkých, čo niesu blonďavý!!!“

Lily vyvalila oči.

„To vážne?“Hneď si predstavila Nemeckého prezidenta a brokovnicou pod pazuchou ako striela od strachu pokakané portréty.

„On je tu?“rozklepala sa aj ona.

„Stavím oba prostredníky“prikývla Alice a preglgla.

Lily sa beznádejne poobzerala dookola.Predstava, že na nich vyskočí pološialený Hitler v ružových spodkách a brokovnicou bola veľmi reálna.

„Čo budeme robiť?“spýtala sa prestrašene.Našťastie sa svet ukľudnil a stál na svojom mieste.Našťastie.

„Musíme pipraviť bojový plán, ako zachrániť školu pred... Ním.“Alice vykukla spoza rozheganého brnenia, či je vzduch čistý.

„Dobre!Kde sa bude nachádzať naša Základňa?“Lily bojovo vystrčila bradu. Rozhodnutá sa postaviť zoči-voči odistenej brokovnici vykukla spoza brnenia tak, ako to urobila Alice.

„Trebárs...V klubovňi?“navrhla Alice.

„Nieee...Príliš veľa ľudí.Podľa mňa by sme sa mali usadiť...Na Mytrliných hajzlíkoch.“Lily sa v hlave rožžiarila žiarovečka, ako blesk z číreho neba.

„Skvelý nápad!A to je ten tvoj Mozog offline, že?“ Alice až podskočila.

„Jasné!A ten buľo tvrdil, že som debil to on je...“

Ehm, ehm...

Jé...Ajoj Mogoček...

Tak čo, ´ to on je...´ ten tvoj Mozog? Hlások v jej hlave hovoril tak naštvane ako naposledy pred dvoma rokmi, keď zistil, že lily načmárala 10xV na VČÚ pretože na písomke z Astronómie ju tak bolela ruka, že musela prestať písať.A dostala P z tromi hviezdičkami, samozrejme.

„...to on je ten, ktorý načmáral 11 VČÚ a bude písať MLOK-a!Ináč, veľmi ho ľutujem...“

No že tak...Bye

Čus brácho...

„Tak teda k Myrtle!“vykríkla Alice a vytrčila päsť do vzduchu.Vtom Lily zavadila o brnenie a to sa z ohlušujúcim zachotom zrúbalo na zem.V tom sa zo susednej chodby zahučalo:

„Hitleeer!!!Hitler útočí!“

Lily a Alice sa zhrozene rozšprintovali.Ich cieľ?Schodisko, potom zo tridsať chodieb a potom ich Základňa.

Keď vyleteli na schodisko, bolo pozhasínané no v obrazoch naprataných jeden na druhého to žilo.V tme sa ich vrava šírila ako otravné bručanie.Lily a Alice naraz zhíkli, lebo ich napadlo to isté.

„To je Hitler!A priviedol svojich vojakov!“zašepkala Lily tak, aby to počula iba Alice.Tá sa dva krát prežehnala a potom povedala:

„Čo budeme robiť?“

„Musíme ich nateraz iba odlákať!“ zoznamovala Lily Alice so svojím plánom. „Potom, keď si pripravíme nejaký ten dobrý plán, a postavíme záterasu okolo Chrabromilskej klubovňe, uskutočníme plán!“

„Ako ich odlákame?“zakňučala Alice.Lily, ktorej sa vodcovstvo zapáčilo, pokračovala.

„Sme predsa čarodejnice!Ja navrhujem ohňostroj!To ich pekne rozruší!“Lily si začala mydliť ruky a vyťahovať prútik.

„Počkaj!“vykríkla Alice a schmatla ju za rukáv. „Tým zobudíme celý hrad!“

„Aspoň ich zalarmujeme a budú sa môcť pripraviť na útok.Alice!Máme v rukách osud školy!Musíme konať!Nedovolíme aby do nás Hitler vystrielal celý zásobník!“mlela Lily vzrušene a zdvihla prútik nad hlavu.Pripravila si zaklínadlo a...vystrelila.

Lily netušila aké účinky bude mať zaklínadlo, ale toto bolo nad jej predstavivosť.Z prútika jej najprv vystrelila útla červená svetlica a tak ako letela osvetlovala tmavé steny potapetované obrazmi krkvavým svetlom.A vtedy to začalo.Vo vzduchu vybuchovali fontány farebného ohňa a z každého chvosta vystrelila daľšia, menšia fontána.A tie farby!Boli tam skoro všetky, ktorá Lily poznala.Zbadala všetky odtiene rúžovej, od špinavorúžovej až do fialovo-rúžovej ´barbie´ farby.Vo vzduchu videla khaki,šedú, bielu, čiernu (ktorá nejak veľmi nevinikla) tyrkysovú, fialovú , zelenú, červenú, žltú...no proste všetky farby sveta!

Ani nevedela ako, zjavil sa tam Zlochuch a skákal z jednej fontány na druhú.Lily vedela, že ten zachot jednoznačne postaví na nohy a celú školu aj s duchmi a brneniami.K tomu, ohňostroj vizeral, že neprestane do vzduchu vystrelovať nové a nové fontány dovtedy kým mu Lily kývne, aby prestal.Lily bola spokojná.Snáď to Hitlera a jeho armádu (a brokovnice) zdrží aspoň na 30 min.A vizeralo to teda nádejne.

„Hej, ty červenovlasá!Super rachot!“Lily až nadskočila, keď sa za ňou ozval Zloduchov škriekavý hlas.

„Ďakujem...“zaškerila sa.Prekvapilo ju, že Zloduch vie polichotiť a najmä tak milo.Vtom ju niečo napadlo.

„Zloduch!“ Zloduch urobil salto vzad a otočil sa k nej, s úsmevom od ucha k uchu.Naznačila mu, nech príde bližšie a nahodila tajnostkárský výraz.Zloduch, nerád opustil ohňostroj, no aj tak doletel k nej.

Lily sa zatvárila vystrašene a povedala:

„Zloduch, je tu Hitlet a chce vyhodiť školu do povetria.Choď to povedať každému, koho stretneš.Choď zvolať učiteľský a povedz im to!“Zloduch sa zatváril naradovane a s ohlušujúcim rehotom šialenca vletel do najbližšej chodby, kde bolo počuť ako zhadzuje vázy.

Lily pokrútila hlavou, nechala ohňostroj ohňostrojom a spolu z Alice sa rozbehla k Umrnčanej Myrtle.

Zloduch v šialenom záchvate škodoradostného smiechu sa rútil rovno do kabinetu profesorky McGonagallovej. Vedel, že tá červenovlasá je prefektka.A vedel, že vďaka nemu bude mať prúser.A...Kto je vlastne Hitler?

Vletel do jej pracovne.Práve si obliekala župan s nepreniknuteľným výrazom na tváry.Ale Zloduch vedel, že je naštvaná.Ten jej výraz poznal až príliš dobre.

„Zloduch!“zakričala. „To ty si narobil ten rachot?“jej obočie tvorilo jednu vodorovnú čiaru.

„Nie!“Zloduch sa ešte raz zachechtal. „To tá...červenovlasá....“

„Čože?“profesorka si práve nasadzovala klobúk, ktorý jej v tom okamihu vypadol z rúk.

„Áno tá...červenovlasá....zelenooká.....“rehotal sa Zloduch a opisoval Lilyn výzor.

„Lily Evansová!“vykríkla McGonagallová a zovrela ruky v päste.Schtila prútik a vyrútila sa z pracovne.Ak za ten zachot môže Evansová....

Oľutuje.