Sunny ´ s osobná stránka

To bola večnosť, čo som nič nenapísala.Veľmi dobre si to uvedomujem (až priveľmi).Rozhodla som sa to dopísať.Dôvod?Dnes, asi pred 2 hodinami som sa len tak prihlásila na estranky.cz  a zo srandy čumla na štatistiky.To čo som uvidela ma úplne, ale úplne ohromilo.Návštevnosť 200-niečo za tento mesiac...........No skoro som spadla zo stoličky.Tak som si povedala, že vás musím nejak potešiť, lebo som to naozaj preháňala (s tým flákaním).

Ďalej vás informujem, že chistám niečo nové (zasa) a snáď sa to chití, lebo som si od Nezvestnej poprosila o Twilight, to dievča, zlatíčko mi to poslalo a odvtedy mám mániu.Takže tá povédky NEbude HP.Bude to len taký pokus, no veď uvidíme, čo sa z toho vykáca.

Ale už vás ďalej nebudem zdržovať, v klude si to prečítajte (momichodom, niesom s tým vôbec, ale vôôôbec spokojná.jdna z najkratších vecí, čo som za poslednú dobu zmajstrovala..................)

****

Dobre, neodolala som!Musela som sem dať tieto dve dokanalosti, pretože som do nich úplne rovnako zbláznená!!!!!!!Ja viem, sú úplne odlišné, ale ja ich milujem aj tak xD.Mno, aspoň uvidíte, aký mám čudestný vkus.......A ešte niečo..........odporúčam si tie videá pozrieť, nielen pustiť xD..

**************

Nepochybujem, že som sa v tej chvíli tvárila ako korunovaný retarďák.Pretože:mi vysela huba na pánte a naozaj hrozilo, že sa odtrhne a spadne na zem, v spŕške kr.....no fuj a ja že prečo mi mama hovorí, že mám morbidné myšlienky.

A dôvod č. 2 prečo som vyzerala ako retard?Tá huba mi na pánte vysela 30 minút.Presnejšie aj počas hostiny.Neviem, či aj Lily vysela huba na pánte rovnako dlho, ale keď môj nosík začal dráždiť cheeseburger a ja som hubu zatvorila, aby som ju mohla zase otvoriť a vložiť si do nej cheese, Lily už jedla.So značním ohromením v tvári samozrejme.

Keď som s láskou pochovala druhý cheese v mojom žalúdečku, otočila som sa smerom na učiteľský stôl, v úmysle zapichnúť do nášho milovaného riaditela zvdorovitý pohľad.Aj som tak urobila.Gánila som nanho po celý čas, čo som poslepačky jedla všetky tie dokonalosti.Ale nebolo to také rozumné, lebo na konci hostiny som si uvedomila, že som po cely čas žula vydličku a že môj už aj tak chabý chrup je v alarmujúcom stave.

Ešte nám Dumbledore (Dumbledore? Viete čo vy? Odteraz bude Fúzač a basta fildlikant na streche.), tak teda Fúzač predstavil tu slabomyselnu babku a vyskytlo, že to je naša nova profačka na obranu – fakt sa scvokol.

Ešte sa na nás všetkých usmial (ja som sa ešte viac zamračila) a nadýchol sa, aby nám oznámil, aby sme prášili na kute.

„Tak, dúfam, že vám hostina chutila a že slečna Evansová a slečna Stella sú spokojné so svojím ubytovaním, lebo ja im plne dôverujem, že sa pred druhým pohlavím uchránia.“

¾ kukadiel v Sieni presnerovalo pohľad na mňa a Lily.Keby nebolo tých očí, vyskočila by som a zrazila tohoblbého Fúzača k zemi, to vám môžem na mieste odprisahať.Áno, v presne takej vysokopoloženej úrovni sa moje nervy nachádzali.A to je už čo povedať.

„Tak hor´ sa na kute!“No necitovala som ho pred chvíľkou?No nehovorila som, že viem jeho monológ?No netušila som, že na mňa zostane čumieť polovička tých, čo na mňa čumeli, aj keď Fúzač zahlásil odchod?A NETUŠILA!A je to sakramentsky nepríjemné keď vás zastihne niečo naozaj neočakávané.

Asi toto Fúzača zabijem.Nie, vykastrujem.Alebo radšej vypláchnem mozog.Ááááá doryže......čo mu mám spraviť?

Keď oči divákov moja telesná schránka omrzela, Fúzač bol už mimo môjho dosahu.Veľmi daleko, ale veď ja si ho nájdem.A figu zajtra!Teraz v tomto okamihu!

Vyskočila som a vykašlala sa na Lily (prvý a posledný raz v živote....možno) a zaradila sa do kolóny ktorá sa slimáčim tempom „hnala“ zo Siene.

O.K. Tak si ho nenájdem teraz, ale o chvíľku neskôr.Ale...Ako na tú kolónu kukám, ani chvíľa to nebude.

„No pohnite sa konečne!“zamrmlala som si, len tak pre seba.A asi ho neprepichnem.Uvažujem nad zhodením z Astronómky, alebo obesením....Nemám rada krv.A na záchodovej mise je najnechutnejšia.

Šóra sa nie anie posunúť.Ani o meter!Kto to tak brzdí?!Budem musieť spraviť dve oprátky!To bude práce...

Pri predstave fušky, ktorá ma čaká, som sa začala predierať davom a kašlala som na zdravotné následky spolužiakov po mojom prechode.Stále som len opakovala: „Sorry,“ a to bolo všetko.

Asi mi naozaj preskočilo, keď som začala behať po celej škole a hladať Fúzača.Pretože: ako vyhlásená šprtka, proste nesmiem, šprintovať po chodbách, nadávať jak pohan a gániť na všetky strany.Aha, a popritom funieť:

„Fuuuuuuzaaaaaaač............................“

Ale ja som musela!Vlastne musím!Ja nechcem spať na chalanskej izbe!Nebojím sa, že by ma niekto obchitkával, to nie, to ich pekne vykastrujem, ale čo naše plánované žury????Kde ich budeme robiť???V najbližšej učebni???Túdle!!!!!!A nerobiť ich vôbec??Nemyslitelné!!!A nechať Miláčikov zapadať prachom?Maximálne debilné!!!!!

Tak som sa rozhodla:Pôjdem do Izby hrôzy a urobím im zo života peklo.Ak sa mi bude dariť, zajtra sa budú u Fúzača sťažovať skôr ako ja.

Tak som prešla cez pólku hradu k portrétu Tučnej panej.Inač skvelá žena.Videla všetky seriály z doby kamennej (odvtedy tu je – to som si vypočítala).

„Kim, Bože, čo vy tu?“ Chvíľu som ujromene čumela na portrét.To je akože so mnou Boh?Kde?Chcela by som ho o niečo poprosiť!

„Kde je Boh?“ vysypala som na Ružovú pani.

Neviem prečo ju moja otázka zaskočila. „V nebi, Kim, to neviete?“

„Aha, tak Dobrú,“ Zabudla som, že si s stále vykáme, mozog mi už nemyslí....aj ho chápem, chudák...A vstúpila som do klubovne aj bez hesla.No nehovorila som, že je skvelá?Klubovňa bola prázdna , čo ma ohromilo.Asi som športovala nejak dlho.

Vytypovala som si dvere do chlapčenských izieb.A uhádla som!Tomu sa hovorí šťastie v nešťastí.

Vstúpila som dnu v neviditeľnom brnení, vyzbrojená nadávkami a narážkami na IQ.

Chalanská izba ma vôbec neprekvapila.Mála a smradlavá.Dúfam, že to čudo značky Fa, čo som si kúpila, to vyrieši.Aspoň aby sa tu dalo žiť.

Keď som uvidela Retarďákov (Záškodníkov), pochitila ma strašná zlosť.Traja, Potter, Black a dokonca aj Pettigrew sa krčili na úrovnikľúčovej dierky a...ŠPEHOVALI LILY CEZ KĽÚčOVÚ DIERKU!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

„Lily zacpi si tú kľúčovú dieru toaleťákom!!!“zarevala som a s bojovým pokrikom som sa vyrútila na skupinu utečencov z ústavu.

Zrazila som Pottera s Blackom na zem. „Život alebo oči!!!“ zarevala som a prebodávala som ich podľadom.

„A neni to jedno?“ zagánil na mňa Black a ja som mu na oplátku vyplazila jazyk.zatváril sa ohromene.Ten ohromený kukuč bol taký zlatý!!!!Teda nebol, bol priam odborný, skoro ma naplo.

„Nemusím nič, zacpávať, Kimmie, ja s nimi totiž už 15 minút udržiavam očný kontakt!“spoza dverí sa ozval Lilyn nákazlívý rehot.

„A ja, že prečo je tá kúpelka taká zelená...“zamrmlal si sám pre seba Potter.

Vtom smiech zosilnel, lebo Lily vyšla z kúpelne.Ihneď stíchol a Lily vyvalila oči na mňa, ako stojím na bruchu dvom zo štyroch Retarďákov.Nebojte sa, sukňu som mala pod kolená.

„Ty si musela schudnúť.“ poznamenala a zdrapla ma za golier a šmarila do kúpeľne.Za chvíľu po mňe hodila to strašne pyžamo s pevnou gumou a zatvorila za nami dvere.

„Scvokla si sa?Prečo si na tých retardov tak vybehla?“ vybehla ona na mňa.

„Chcem sa k nim správať normálne Lil,“ vysvetlila som.

„To teda nie, Kimmie, budeme sa správať nenormálne.Nenecháme si pokaziť povesť len kvôli tomu, že sú s nami na izbe.....“ Lily sa pozastavila, aby našla správny výraz „...taký debili“

Sklonila som hlavu a prikývla.

„Asi máš pravdu.Budeme zlé a nafučané a....“

„...a stále šprtky, ja viem.“ prikývla Lily.

Osprchovala som sa (Lily zaterasila dvere) a spoločne sme vyšli z kúpeľne.Retardi ešte nespali.Škoda.

Podišla som ku kufríku a začala som sa vybalovať.Naschvál som chcela vybaliť Drobčeka a Krpčeka ako posledného.Veď viete, aby ho nevideli a nečumeli.

Najprv som vybalila oblečko, potom Srdiečko a napokon krabicu z CD.Keď som vybalila Srdiečko, všetky páry očí Retarďákov sa na mňa otočili.Dokonca aj tie Lupinove.Tss....Prečo Lily hovorila, že je inteligentný, to fakt neviem.....

Potichu som zaúpela a začala hľadať prútik, aby som mohla Drobčeka levitovať na isté miesto.Musela som sa fakt ovládať, aby som na nich nezrúkla, nech prestanú.Neznášam, keď ma niekto sleduje.Niesom zviknutá na prehnaný záujem, aj keď predsa len, ich čumenie sa nedalo veľmi dobre nazvať záujmom.

Našla som prútik a bez slova som levitovala Drobčeka z kufríku.Nepochibujem, že to z pohľadu, trebárs Potterovho to vizeralo hrozivo.Veď Drobček je vysoký tak ako ja, ale šírkou mu nemôže konkurovať ani jeden človek v tejto miestnosti.Iba jedno prasa (Pettigrew).

„Stella,“ povedal Black a ja som odolala pokušeniu, zhodiť naň Drobčeka, keď vyslovil moje nenávidené priezvisko.

„To v tom máš piano, či čo?“ Povedal maximálne ohromene.Keby vo mne nebol taký psychícký zmetok, zasmiala by som sa.

„Nie,“ odpovedala som mu s očakávanou dávkou pohŕdania. „To je Drobček!“

Black sa rozosmial a jeho parťák Potter sa k nemu za chvíľu pridal.Čakala som od neho všetko, len toto nie – smiech.Teraz som ani nemusa predstierať pohŕdanie.Po jeho reakcií som sa poriadne nadula.

„Poďme spať Lil!“ vyhlásila som a urazene vliezla do postele.Drabček chvíľku dalansoval vo vzduchu a potom klesol naspeť do bezpečného náručia kufríku.Lily vytiahla prútik a z hlasným rachotom spojila naše postele.Blackov rehot sa obnovil.Potter teraz naštastie netušil na čom sa smeje, tak sa iba uškŕňal na Lily a hádzal po nej tie svoje neodolateľné pohľady.

„Čo ti je?Posadlo ťa niečo?Diabol?“ prebodla som ho pohľadom, keď sa neprestal rehotať.Ak sa divíte mojej podráždenej nálade, mali by ste v okamžiku prestať.Mám na ňu plné právo.

Ale moja otázka zabrala.Prestal sa chechtať.Našťastie.Nanešťastie sa na mňa prekvapene pozrel.Moja hlava si samozrejme nemohla odpustiť poznámku a zlatosti jeho ksichtu.Začínam sa kvôli nemu nenávidieť.Hmmm....Možno sa tak tvári, lebo to s tou otázkou prehnala.Nezdá sa aj vám?

„Nič ma neposadlo,“ vyhlásil a do hlasu sa mi na moju radosť vkradol tón, ktorý som ja mala v hlase po celý čas nášho rozhovoru – podráždenosť.

„Tak čo ti je?“spýtala som sa a aby som to všetko vylepšila, ohrnula som spodnú peru.Táto pretvárka ma vždy bavila, keď som mala možnosť naštvať bandu Záškodníkov.Ja viem, som zlá.

„Len...“začal a hnev sa vo mňe rozdúchal, ke´d som postrehla, že už nieje taký podráždený.Skôr sa mi zazdalo, že sa mu chce znova smiať. „Vy ste snáď lesbičky, ke´d si spájate postele?“ rozchichotal sa.Lily sa s trhnutím posadila a zatvárila sa rovnako ako ja.Vražedne.

„Evansová, to snáď nie!“ vtrhol do rozhovoru Potter. „Budem ťa musieť liečiť!A neboj sa,dá sa to vyliečiť!A ja to urobím, len aby sme mohli byť spolu“ posledné slová vyslovil s vrúcnosťou, ktorú Lily nepostrehla, ale ja áno.A dosť ma to ohromilo.Je naozaj možné že....?

Civela som naňho, kým po ňom Lily nehodila nočný stolík pomocou kúzla.Keby neuhol, bol by na vozíčku, na to stavím predné zuby.

„Ty debil!“ zasyčala Lily a levitovala svoj stolík naspäť k sebe.

„Aj ja ťa ľúbim,“ usmial sa Potter a vliezol späť do postele.Lily sa zamračila.Ja som sa na začudovanie celej miestnosti zasmiala.Tieto hádky boli také vtipné....

Lily na mňa pozrela pohľadom ktorý mi jasne povedal, že sa mám krotiť.Prikývla som a stískajúc pery do úzkej čiarky som si pritiskla k tvári vankúš kde som proste vybuchla.Som známa svojou schopnosťou rýchlo zmeniť náladu.Ani dnešok nebol výminkou, aj keď som vedela, že je to najhorš

í deň od konca minulého školského roku (Lily navrhla bangee jumping z Astronomickej.........Neodmietla som.).

Lily porastierala okolo nás záclony a zabezpečila ich kúzlom.Lahľa si vedľa mňa zamrmlala niečo o tom, či by som si radšej nechcela pustiť mp3, lebo som sa stále smiala do vankúša.Dala som na jej radu a o chvíľu som bola už niekde úplne inde.