Sunny ´ s osobná stránka

Hehe, no niesom ja úžasná?Mám to tu!

Včera som začala, dneska dokončila.Lebo som nebola v škole, pochopiteľne xDDDDDDDD.Mám maximálnu nádchu a myslím, že idem spááááť....Konečne.

Tak mi urobte radosť a zhodnotťe to čudo.

*****************************************************************************************************

Čus bus.Volám sa Kim Stella, nech sa prepadne moje priezvisko!Trošinku ma mrzí, že sa idem hneď sťažovať, ale kto by chcel mať sakra priezvisko jak obyčajne meno?Týždeň čo týždeň, neexistuje, aby na mňa aspoň jeden psychopat nezakričal: „Steeeellaaaa!!!!“ v klamnom presvedčení že je to moje prvé meno.

Ale ináč sa nemám na čo sťažovať, lebo si žijem.Veď ktorá 16-ročná babenka má takých dokonalých rodičov, čo jej kúpia repraky ktoré zodpovedajú jej výške?Iba JA!!!A potom jedna baba v Portugalsku, ktorá má 179 centákov.Že odkiaľ to viem?To Gooogle.Na nete je šecko.

Asi sa čudujete, že viem, čo je to internet.Jednoduchá odpoveď na ktorú prišiel každý, koho IQ je aspoň také vysoké, ako to moje.Viete, čo mi merali IQ v jedenástke, s radosťou som sa vyhlasovala za geniálnu.Teraz však ubehlo 5 rokov a mňa zasiahla puberta presne mädzi oči.Takže teraz som si tou genialitou predsa len niesom istá...Ale je to celkom jedno, lebo známky všecko kecnú za mňa.

Kamošov veľa nemám.Všetci si myslia, že som na hlavu dovtedy, kým neprídu bližšie a neoslovia ma.Potom zistia, že som nahlavu ešte viac, ako to bolo očakávané a rozprávajú sa so mnou iba vtedy, keď potrebujú rozveseliť, alebo sa im minula zásoba vtipov.A tak som sa s takými ľuďmi prestala baviť.

A nato som stretla Lily.Moje slniečko Lily.To je to najdokonalejšia baba čo kedy spadla z jahody.Pre info, Lily je na tom ešte dobre, keď spadla z jahody.Ja som totižto zletela z Marsu hlavou rovno do smetiaka.

A odvtedy sme naj kamošky aké kedy na Rokforte boli.Práve ideme do šestáku.A...

„Áááá....Skludni hormón, oki?“ oborila som sa Osobu, ktorá na zrazila na zem do horizontálnej polohy ako vyšitej.

„Sorry, Stella,“ Bože, ja budem vraždiť.Nechápem, prečo má naša švihnutá rodinka vo zviku nepoužívať príponu -ová.

„Prac sa zo mňa, lebo ťa vykastrujem!“pokračovala som v hre na nechutnú povrchnú kravu, s ktorou sa nikto normálny nebavý.

Black sa rýchlo pozviechal a zdrhal.Ak mám byť úprimná, páči sa mi, ale to každej babe.Ale n ešaliem po ňom.Ani nebudem.Nikdy.

Vždy, keď som sa stretla s niekým so Záškodníkov, alebo podobným debilom, som bola rada, že mám povesť Ľadovej královny.Nikto z osadenstva druhého pohlavia sa ku mňe ani nepriblíži, keď videli, čo sa minulý rok stalo Noddovi Feeble-Mindedovi (vykastrovala som ho, hehe, „rebela“.Teraz sa tým každému vyhrážam).

To, že sa s nikým druhého pohlavia nebavím, neznamená, že som na baby.To teda neeee.Minulý rok sa školou šírilo, že ma Feeble-Minded videl sa olizovať s Lily.Pravda bola taká, že sme pili ten istý shake dvoma slamkami a čítali jednu knihu.Polovička školy, ktorá bola (a dúfam, že cez prázdniny nezblbla) trochu normálna, sa mu na to vykašlali.Veď to bol týždeň na to, čo mu u Munga vrátili hormóny do normálneko stavu.Nenormálne čo?Miesto toho, aby sa mordovali s protiliekom na lepru, vymýšľajú ako vrátiť hormóny do predchádzajúceho stavu.

Postavila som sa, oprášila zo školskej sukňe prach.S Lily sa ako pravé slušňáky prezliekame už doma.Tak na mňa všetci muklovia na stanici aj niektorýštudenti zo školy čumeli jak na debila.

Začala som krúžiť okolo nástupišťa a hladať Lily.Je fakt náročné niekoho hľadať, aj keď dotyčného vzhľad bije do očí.Niekoľko dievčat mi zakývalo.Presnejšie:môj ročník, moja fakulta.Nič nové.Iba Anna má pearcing.

A vtom som ju uvidela.

„LOLIIIII!!!!“ bez varovania som sa začala oháňať rukami zo strany na stranu a revala na plné kolo.Siedmak vedľa mňa sa na mňa vystrašene pozrel, lebo som mu počas môjho záchvatu jednu strelila.

„KIMMIE!!!“počula som, ako Lily zopakovala môj privítací rytuál a niekomu omylom strelila.Ale to mi bolo jedno keď sme sa už tuho objímali.

Naposledy sme sa videli pred týždňom, keď som šla k Evansovcom na návštevu.

„Ako si sa mala za ten dlhotááánsky týždeň?“usmievala som sa a chitila svoj kufrík v ktorom som mala mimochodom napratané moje 167 cenťákové repráky,všetko moje oblečko, učebnice a nejaké iné haraburdy potrebné na prežitie mimo domova.

„Fajne, Tuny po mňe hodila nožnice,“ pochválila sa mi a ja som sa dalej škerila.Petúnia bola Lilyna staršia sestra a ja som nepochibovala o tom, že je proste najvtipnejší človek na planéte Zem.Aj keď, musím priznať, že som ju zatiaľ nevidela sa smiať.Ale tie jej záchvaty hnevu...Cool.

Lily sa rozlúčila s rodičmi (trvalo to) a ja som tam tak stála, a priblblo sa usmievala.Bývam sakramentsky blízko stanice, tak som sa s našimi rozlúčila doma a na vlak šla sama.

„Tak už poďme,“ zaškerila som sa, keď sa Lily nie a nie odtrhnúť od mami.

„Dobre, dobre,“ kývla mi na to Lily a po dlhom vnútornom boji dala mame poslednú pusu a spolu so mnou si pomohla naložiť do vozňa kufor.Nečudujte sa, ja nie som slabá, problém je v tom, že v kufríčku si tróni Drobček, Krpček a Srdiečko (1 reprák, 2 reprák, veža.).

„Uff,“ vyšlo zo mňa a začala som ťahať kufríček po uličke.Niektorý žiaci na mňa ohromene čumeli.No, vlastne čumeli, na môj kufríček, lebo, ako som už spomínala, je v ňom Srdiečko a spol. A ja som na konci roka nerátala s tým, že dostanem cez prázdniny Drobčeka a Krpčeka a tak som na môj starý kufor zabudla uvrhnúť zvätšujúce zaklínadlo.Teraz mám úplne novučký kufríček rozmerov 100x170 (167 nemali, pch a že vraj je Humanic kvalitný obchod.Kúpim si premádherné čižmy, ktoré predsa len niesú mojej veľkosti, ale na druhý deň mám také brutálne otlaky.....chúďatká paprče moje, spametávajú sa s toho ešte stále.vlastne ani neviem, kde tam v blbom humanicu mama zhrabla kufor.)

„Tu je kupé!“ vytrhol ma zo snívania o kufríku Lilyn natešený hlások predo mnou.

„A je tam niekto?“ spýtala som sa a začala sa mordovať k kufríkom, ktorý sa zasekol o jedny nepodarené dvere.Jeho rozmery vytvárali bláznivú kolónu , pretože v uličke bolo miesto akúrát tak, aby sa tam prepchal on a nieto nejaká ufrflaná biflomorčanka, ktorá ide navštíviť kamošku do susedného kupé.

„Uhneš?“ oborila sa na mňa.S povzdychom som kufríček postavila a oprela sa oň, ako o muža mojich snov.Vlastne, prečo by nesmel byť muž mojich snov?Veď je vyšší ako ja.Dokonca o 3 cenťáky.

Dievča sa okolo mňa a kufríka ledva ledva prepchalo s tým jej plastickým zadkom.S nadvyhnutým obočím som sledovala, ako zagánila najprv na mňa, potom na kufríček a šla ďalej.

S problémami prvého stupňa som kufrík vtrepala do kupéčka v ktorom sa Lily stihla bombasticky usalašiť a svoj kufor vytrepať na poličku.Pochybovačne som sa zadívala na poličku a potom na kufríček v ktorom odpočívali moje zlatíčka.

„Nevytrepeš to tam, že mám pravdu,“ zasmiala sa Lily zo sedadla.Ja som nahodila úsmev primadony a vlepila kufríčku z čistejšej strany veľkú pusu.

„Nikdy,“ odpovedala som a opatrne som ho položila na zem, aby som mojich miláčikov nejak nepozabíjala.

„Si nehygienická,“ Lily mi venovala jednu z jej vyberaných grimás a potom sa znova rozosmiala.Spomínala som, že mňa trafila puberta medzi oči?Tak Lily trafila do zadku.Asi preto jej Potter v kuse rozpráva, že ho vzrušuje.

„Neboj sa, v Rokforte skočím na záchod,“ zasmiala som sa tiež, lebo Lily má strašne nákazlivý smiech.Jé to sa rýmuje!To sa mi podarilo xD.

„Za hodinku ti zdrhám,“ oznámila mi Lily keď sa ukludnila a pozrela sa na hodinky.Zatvárila som na maximálne nespokojne a naštvane a preto mi to povedla po lopate. „Vieš, porada.“

Prevrátila som oči. „Nechápem, prečo ťa tou prefektkou spravili.Hrozne mi to uberá zo zábavy.“

„Vieš, Dumbly nevie, že to ja som mu v štvrťáku nagélovala ten jeho plnofúz a preto mu tri dni stál dupkom.“

„Ó áno, ale zábúdaš na to, že jemu sa to páčilo,“ a dostala som hurónsky záchvat, keď som si spomenula na riaditeľa, chodiaceho po škole, keď mu brada zakrývala celý ksicht, okrem očí, kde si urobil mini pidi medzierky.

„Smiem vedieť, čo je to tu také smiešne?“ chabé dvierka sa rozleteli a v nich stál siedmak s prefektským odznakom pripnutým na habite.S Lily sme sa v sekunde prestali smiať a vytreli sme sa ako sviece.Lily si rýchlo dala nohy dole z kufríka a prekrížila si ich a ja som si začala upravovať viazanie kravaty.Veď sme veľké slušnáčky, nie?

„To mi len Kim povedala veľmi dobrý vtip...“ začala Lily vysvetlovať a vyzerala pri tom ako sekretárka veľaváženého ministra.

„...Áno, ale je to skôr suchý humor,“ povedala som a usmiala sa. „Chceš ho počuť?“ spýtala som sa, ešte viac sa vystrela a prekrížila ruky za chrbtom a nadýchla sa, akoby som nešla hovoriť vtip, ale recitovať na celoštátnej recitačnej súťaži národnú hymnu.

„Nie ďakujem,“ povedal prefekt rozpačito a chcel vyjsť z kupé, ale vtom si všimol odznak na Lilynej blúze. „Ty si-“ začal, ale ja som to zobrala ako pokyn na štart a začala som:

„Ide babka po púšti a-“

„-Prefektka?Och, poď porada račne za chvíľu-“

„-Spadne na ňu balkón.“

„Poď,“ povedal a vyvliekol Lily z kupé, ale ja som ju poznala natoľko dobre, aby som si všimla, že zamaskovala potláčaný smiech kýchnutím a švihla po prefektovy zlostným pohľadom, že ju nenechal v kupé so mnou.

Úprimne ma potešilo, že ma má Lily za takú skvelú kamarátku a naštvalo ma, že som teraz sama.Akože, som rada sama, ale Lil je ako moja ségra, alebo alter ego.Proste by som s ňou mohla byť každý deň 24 hodín denne a nenudila by som sa.Nie každý má také šťastie na kamarátov (pozn.aut.: ako napriklad ja.moja naj kamoška nema šajnu kto sú to záškodníci.).

Zavzdychala som štýlom hrdinky z dievčenských románov a opatrne otvorila kufríček.Drobčekovi a Krpčekovi sa nič nestalo, chvalabohu, a Srdiečko oddychovalo vedľa krabice so zabezpečenými CD.

Vykašlala som sa na hrudku oblečenia, ktorá sa ledva ledna vyrovnala krabici s CD a niekde po Srdiečkovom boku som hľadala Zlatíčko.Zlatíčko je proste zlatíčko - mp3.Mám tam toho predsa len menej ako na tých CD, ale na cestu do školy to stačí až až.

„Chíbala som ti?“ Lily vtrhla do kupé a starostlivo za sebou zatvorila.

„Čo?Zopakuj to plís!“ vyšklbla som si slúchadlá z uší čo bolo pekne nepríjemné, lebo mi tam prirástli.

Lily mávla rukou. „Nič podstatné.“

Prikývla som a začala krútiť slúchadlom. „Kedy budeme v škole?“ spýtala som sa.

Lily kukla na hodinky. „Za 5 minút.Je to strašné, že nás tam držali tak dlho.“posťažovala sa a hodila svoju telesnú schránku na sedadlo.

„Ten čas ale letí,“ posťažovala som sa znova otvorila kufríček, aby som Zlatíčko vrátila do postielky.

Päť minút nám trvalo postaviť kufríček.Keď konečne stál na kolieskách, poriadne to v ňom zahrkotalo.Zhrozene som zhíkla a chcela som miláčikov skontrolovať, ale Lily, ktorá počas akcie skoro prišla o nohu ma upokojila:

„Skontrolujemeto v škole.Určite sa ti tam nič neporozbíjalo.“

Prikývla som a z vrecka som vitiehla lístoček, ktorý som si napísala už doma.

Prosím, tento kufor nekontrolujte.Ďakujem.

Kim Stella

Lístoček som pripla na kufríček a smutným pohľadom som sa sním lúčila.Lily sa zaškerila a potlačila z kupé.

„Tak poď.“

„Papáá,“ zmučene som zaývala kufríku a miláčikom v ňom.

„Poď!“prikázala Lily a doslova na vyšmarila s miestnôstky.

Vonku som sa ešte pohľadom rozlúčila s kupé a kufrom a počkala na Lily, ktorá si napravila odznak a kravatu.Ja som si pozapínala blúzu až po krk, aby som druhému pohlaviu nedala možnosť čumieť mi do výstrihu.Bolo mi jedno, že sa asi za pár minút udusím.S Lily po boku som sa vybrala po chodbe ako najneprístupnejšia osoba na svete.

Vtopochopovala som do koča a medzireču zakývala Hagridovy – podľa mňa tretí najsuprovejší človek, eh sorry, poloobor na svete.Vždy ma pochopí a to niekedy nedokáže ani Lil.

Ak si myslíte, že som si sadla do koča iba ja a Lily, ste na oooobrovskom omyle.Každoročný rytuál je, že všetky baby z našej izby, si sadnú do jedného koča.A je to fakt sranda, lebo náš ročník má veľký úspech.Nás báb je 14.Sme tam všetky druhy pováh.Ja a Lily sme napr. Považované za šprtky, ale naozaj nimi niesme.Potom tu máme zopár normálnych dievčat.A potom samé kravy.Veď to poznáte, vždy najlepšie oblečené, vždy najkrajšie....Ale mne sa nezdajú nejaké krásne.Fakt, ja a Lily sme krajšie.

Ešte som vám nehovorila ako vlastne vyzerám, že?Postačí vám, keď poviem, že som nepodarený klon Lily.Lily má červené vlasy, ja ryšavé.Lily má jasno zelené oči, ja zeleno-hnedé.Lily má francúzku manikúru, ja mám nechty čierne (keď sa ma na to niekto spýta zhodím to na to, aby som sa hodila k rovnošate.).Potom máme obidve postavu (na to prišla moja mama) a hrabe nám.Hlavne mne.

Tak si teda predstavte 14 báb natlačených v jednom blbom koči.Ja osobne som bola prichloštená o okno a tvár mi sužovala bolestná grimasa.

Celá cesta spočívala v smiechu.Jedna normálna čiernovláska (myslím, že Chris sa volá...) sa začala smiať na plné kolečko, ako sme tu natlačené.Potom sa pridala dalšia a dalšia a potom aj ja.

Vlastne som nevedela preco sa smejem, ale vždy, ked sa smeje niekto iný, musím sa aj ja.Už zlozvyk.

Hneď ako koč zastal vyskočila som z neho radosť pozerať.A nato som dostala další záchvat, lebo z koča vypadla Lily s afrom na hlave.Pozrela sa na mňa, či nepotrebujem schladiť, ale vtom sa začala smiať aj ona.

Fakt neviem prečo.

„Na čom sa smeješ?“ vyšlo zo mňa prerývane.

„Na- na tvojich vlasoch!“ zavýjala Lily a utierala si slzy.Nejaká baba zo slizolinu na mňa vyjavene čumela.Asi kvôli tomu, že sa Ľadová královná smeje jak pošahaná a niečo má s vlasmi.....Čo mám vlastne s vlasmi?

Ruky mi vyleteli k vlasom a začala som si ich hneď ulízávať.Lily sa zatvárila sklamane.Opetovala som jej pohľad a vyprskla som:

„Ty si na tom rovnako.“Lily zhíkla a nasledovala môj príklad.

A tak sme sa pobrali do siene.

Posadali sme si ako každý rok za stoly a ja a Lily sme sa znova tvárili, akoby sme boli vytesané z ľadu.Jeden druhák ku mne dokonca prišiel zo sviečkou, zistiť, či sa roztopím.

Práve, keď som ho chcela poslať do zadečku, sa postavil Dumbledorea rozprestrel ruky ako Mojžiš nad bitku vyvoleného národa a kanaánčanov.

„Vitajte v ďalšom roku na Rokforte!“ zadunel a nejaká žena v jeho veku na konci učitelského stolu začala tlieskať. Ja, Lily a študenti sme sa k nej pripojili.

„Chcel by som vám ropakovať, že vstup do zakázaného lesa je zakázaný....“

„Ó bravó!“ vykríkla žena a odušu tlieskala dalej.

„A že školský poriadok tu nieje na to, aby sa porušoval,“ pokračoval Dumbledore a zvíšil hlas, aby prekričal ženine tlieskanie.

„Ó bravisimo!“ vískala žena a ja som fakt nechápala, prečo ju to tak baví.Ibaže....by nášho Dumblyho balila.

A tak to šlo ďalej.Tá čudná ženská tlieskala a vykrikovala Dumbledorovy na slávu a on ju ignoroval.Celkom ho chápem.

Keď sa náš milovaný riaditeľ dostal na koniec svojho monológu, ktorý sa po večeroch učím naspamäť, povedal:

„Ešte by som vám chcel predstaviť novú študentku.Nastúpi do šiesteho ročníka.“ do siene vstúpila blondýna s ofinou.Videla som, ako si na opačnom konci stola Black pomydlil ruky.Znechutene somsi je premerala.Jediné, čo sa mi na nej páčilo, bola tá ofina.Som zvedavá, kde si ju dala urobiť....

McGonnagalová jej podala klobúk a ona si ho nasadila.Chvíľku bolo ticho a v tom klobúk zapišťal:

„CHRABROMIL!!!!“

Môj stôl tlieskal ostošesť a ja s mini len zo zásady.To nám akože neni ešte stále dosť?

Ked sme sa utíšili, Dumbledore na moje prekvapenie, uprel zrak na mňa a Lily.

„Keďže na izbe šiestačok v chrabromile nieje dosť miesta, presťahujeme ich zopár na inú izbu.“

Celá natešená som zbistrila pozornosť.Prečo by som na tú izbu nemohla ísť ja a Lily?Dve na jednej izbe....To je raj......Drobček, Krpček, bude oslava!

„Rozhodol som sa presťahovať Lily Evansovú a Kimberly Stellu do chlapčenských izieb k Siriusovi Blackovi, Jamesovi Potterovi, Remusovi Lupinovi a Petrovi Pettigrewovi.“

Vyvalila som oči.Tak toto odvolá!